Jdi na obsah Jdi na menu
 


Život šteniatka - tretí týždeň

21. 3. 2009

Hurá nový týťdeň!!!

 

26.3. – Amber

Tak moje oči už fungujú asi tak ako majú. No myslím, že fungujú správne, ale nemám to podľa čoho porovnať. Nakoniec aj Atrej podľahol všetkým nátlakom a začal otvárať oči a aj uši. Samozrejme si už nevyslúžil kvôli tomu toľko pozornosti, keďže to už pre nikoho nebolo nič nové. A všetká pozornosť sa aj naďalej sústreďuje na mňa. Inak sa dnes neudialo naozaj nič zvláštne. Až na ten pohľad na páničkov. No bol to teda riadny šok. Sú dosť vypĺznutý a tiež im chýba chvostík. Chudáčikovia, asi nemali ľahký život. Celkom nudný deň, ale aspoň žiadna katastrofa nás nepostretla. Dobrú noc.

 

27.3. – Atrej

Dnes sme boli na návšteve. Bolo tam veľa psov a všetci sa nám venovali. Mama sa síce snažila nás pred nimi brániť, ale to vôbec nemusela, väčšina pred nami sama od seba utekala. Až na tetu Angie. Tá sa len tak nedá. No budeme musieť na ňu niečo vymyslieť, lebo to by sa mi nepáčilo niekoho počúvať. Inak to bolo veľmi príjemné. Hneď pri príchode sme dostali mlieka koľko sa nám žiadalo. Zabrali sme celý gauč a bola pohoda. A tak som sa rozhodol preskúmať zvyšok izby. Najväčší problém bolo nájsť vhodné miesto na zídenie z gauču. Ale nakoniec som prišiel na ten správny postup. Stačí kdekoľvek prísť ku kraju a už to ide samé. Hops dole a hneď sa tam objaví panička a chytí ma. Ale fakt netuším kde sa tam vzala, lebo tesne predtým bola ešte v inej miestnosti, ale veď to ani nie je podstatné. Hlavne, že som dosiahol, čo som chcel. Ale už som spoločensky unavený a treba mi zregenerovať sily.

 

28.3. – Atrej

Každý správny pes vie aj štekať. Ale nie je to niečo, čo vie od narodenia. Štekať sa treba naučiť. V zásade ide o napodobňovanie zvukov mamy. To by bolo celkom ľahké, len ako zistiť, ktorý štek, čo znamená? Dnes to skúšala sestra. Štek to bol celkom vydarený, ale mam vyzerala dosť zmätená a vôbec netušila, čo tým chcela Amber povedať. Ja som sa preto zatiaľ rozhodol ostať pri kňučaní, tam je to istejšie. Jeden pes vie, čo tým dosiahne.

 

30.3. – Atrej

Tak už máme otvorené oči aj uši. Síce ešte nemáme tieto zmysly také ostré ako mama, ale stále sa zlepšujú a každou minútou a každým dňom sú lepšie a lepšie. A tak môžem konečne trochu posúdiť kto ako vyzerá. Ja som ako mama. Čierny ako uhol s nejakými tými bielymi a hnedými škvrnami. Ale sestra je asi adoptovaná. Vôbec sa na nás nepodobá. Ona má zlatú farbu!!! Len chvostík má čierny. Ale mam tvrdí, že zdedila krásnu farbu po mame a že bude vyzerať ako teta Angie. No veď už čochvíľa uvidíme kto sa na koho bude podobať.

 

31.3. – Amber

Mama vrčí a zaháňa každého, kto sa k nám skúsi priblížiť. Bráško síce ešte nešteká, ale dnes sa o to celý deň intenzívne snažil, no nepodarilo sa mu to. Za to zvládol iný veľmi náročný zvuk a tým je vrčanie. Znel ako veľký hrôzostrašný pes. A mama ho za to pochválila a hneď sa k nemu pridala, aby ho v tom podporila. Ja zatiaľ ostanem pri štekaní, je to zábavnejšie.

 

1.4. – Atrej

Od páničky sme dnes dostali najesť aj niečo iné než len mliečko. Boli to granulky namočené v mlieku. Spočiatku sme tomu veľmi nedôverovali, ale ... Nakoniec nám to aj so sestrou zachutilo a poriadne sme si naplnili žalúdky. Proste takúto kašičku môžeme. Zataiľ suché granule nejeme, keďže zuby ešte nemáme a mama nám ich predžúvať nechce. Vraj ich radšej zje sama a nám vyrobí mliečko. No ale nemôžeme byť stále len na mlieku! Veď už sme veľké psy a tie predsa jedia mäso a granule.